Štefan Paločko

doc. ThDr. Štefan Paločko, PhD. (1973)

Narodil sa v Poprade. Teologické štúdium absolvoval na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove (GTF PU v Prešove) a na Pápežskej teologickej akadémii v Krakove. V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre systematickej teológie GTF PU v Prešove. Špecializuje sa v oblasti dogmatickej a fundamentálnej teológie. Je autorom vedeckej monografie Katolícka Cirkev ako prostriedok záchrany ľudí, odbornej publikácie Ježiš z Nazareta – Záchrana ľudí a vysokoškolskej učebnice Stvorenie a pád človeka a ďalších. Okrem toho je autorom viacerých vedeckých štúdií vydaných tak na Slovensku, ako aj v zahraničí.

Kontakt:
Prešovská univerzita
Gréckokatolícka teologická fakulta
Ul. biskupa Gojdiča 2
080 01 Prešov
stefan.palocko@unipo.sk – kontakt aj ako sa dostať k nižšie spomínaným učebniciam

Rozhovor v Rádiu Lumen – Od ucha k duchu 14.03.2026 www.lumen.sk/archiv-play/203576

Myšlienky – výber

Video seriál – Teológia spásy Staršie videa

Mapa stránky

Vydané učebnice:

Ježis z Nazareta – Záchrana ľudí

Pozri články:

29. Úvod – hriešnosť ľudí ako základný problém
30. Zmluva medzi Bohom a Izraelom
31. Boj o pravú náuku o dedičnom hriechu
32. Učenie Katolíckej cirkvi o Kristovi, Arianizmus
33. Apollinarizmus a Kristova duša, Nestorianizmus
34. Monofyzitizmus a Kristove prirodzenosti
35. Monotheletizmus a Kristove vôle
36. Ikonoklazmus a možnosť zobrazovania Krista
42. Učenie Katolíckej cirkvi o Kristovom spásnom diele
37. Kategórie interpretujúce Kristovo spásne dielo
40. Učenie Katolíckej cirkvi o záchrane jednotlivého človeka – 1.
41. Učenie Katolíckej cirkvi o záchrane jednotlivého človeka – 2.

Kniha CHRIST’S SAVING WORK AS THE SOURCE OF A CONTENT LIFE

Základy manželského vzťahu

14. Kristovo evanjelium ako základ pre zdravé rodinné vzťahy
22. Princíp nerozlučnosti manželstva

Katolícka cirkev ako prostriedok záchrany ľudí

Trojjediný Boh

Stvorenie a pád človeka

Sväté tajomstvo krstu

Základ teológie

Obsah monografie:

Obsah
Úvod 4
1 Vývoj apologetiky 6
2 Existencia Boha a prirodzeného morálneho zákona 21
2.1 Stanovenie metódy 23
2.2 Otázka existencie života po smrti človeka 26
2.3 Spoločnosť ako autor prirodzeného morálneho zákona 27
2.3.1 Problém absencie univerzálnej morálnej normy 28
2.3.2 Problém záväznosti 31
2.4 Morálny zákon ako prostriedok zachovania spoločnosti 35
2.4.1 Problém záväznosti 36
2.5 Prirodzený morálny zákon ako produkt biologickej evolúcie 38
2.5.1 Problém záväznosti 39
2.6 Zlaté pravidlo 44
2.7 Zhrnutie a výsledky pokusov dokázať a vysvetliť existenciu prirodzeného morálneho zákona na prirodzených princípoch 45
2.8 Dokazovanie všeobecne záväzného prirodzeného morálneho zákona 55
2.8.1 Zákon kauzality 56
2.8.2 Rad príčin 58
2.8.3 Prvá príčina 60
2.8.4 Nemateriálnosť Prvej príčiny 63
2.8.5 Akt stvorenia sveta Prvou príčinou 65
2.8.6 Nutné akcidenty Prvej príčiny 66
2.8.7 Počet Prvých príčin 67
2.8.8 Dobro a Prvá príčina 69
2.8.9 Dokonalosť Prvej príčiny 70
2.8.10 Neobmedzenosť Prvej príčiny 72
2.8.11 Slobodná vôľa Prvej príčiny 73
2.8.12 Rozum Prvej príčiny 76
2.8.13 Praje Boh sám sebe dobro? 77
2.8.14 Praje Boh dobro stvorenstvu? 78
2.8.15 Princíp stvoriteľskej činnosti Boha 80
2.8.16 Realizácia Božej dobroprajnosti 82
2.8.17 Slobodná vôľa človeka 86
2.8.18 Existencia morálneho zákona 88
2.8.19 Existuje sankcia za porušenie morálneho zákona? 90
2.8.20 Intenzita sankcie 91
2.8.21 Existencia posmrtného života 92
2.8.22 Vyvodenie dôsledkov 94
3 Kritická religionistika 101
3.1 Kritériá náboženstiev 103
3.2 Kritické zhodnotenie jednotlivých náboženstiev 108
3.2.1 Náboženstvo národov najjednoduchšieho civilizačného stupňa 109
3.2.2 Náboženstvá Číny a Japonska 113
3.2.2.1 Taoizmus 114
3.2.2.2 Konfucianizmus 115
3.2.3 Náboženstvá Indie 117
3.2.3.1 Brahmanizmus 119
3.2.3.2 Hinduizmus 124
3.2.3.3 Budhizmus 127
3.2.3.4 Jajnizmus 131
3.2.4 Náboženstvá Perzie 132
3.2.4.1 Zoroastrizmus 133
3.2.4.2 Manicheizmus 136
3.2.5 Náboženstvo Babylonu 140
3.2.6 Náboženstvo Kanaánu 142
3.2.6 Náboženstvo starovekého Egypta 143
3.2.7 Antické náboženstvá 145
3.2.7.1 Náboženstvo starovekého Grécka 146
3.2.7.2 Náboženstvo starovekého Ríma 151
3.2.8 Náboženstvá starej Európy 152
3.2.9 Islam 155
3.2.10 Náboženstvo Izraela 161
3.2.11 Kresťanstvo 171
3.3 Identifikácia pravdivého náboženstva 188
4 Dokazovanie autentickej interpretácie kresťanstva 192
4.1 Stanovenie metódy 193
4.2 Pápežský systém 198
4.2.1 Všeobecné vedomie pápeža ako strážcu kresťanskej vierouky v histórii kresťanstva 198
4.2.2 Otázka ustanovenia pápežského systému Bohom 204
4.2.3 Posúdenie teoretickej funkčnosti pápežského systému 208
4.2.3.1 Učenie katolíckych vieroučných dokumentov o pápežskom systéme 209
4.2.3.2 Spôsob vyhlasovania neomylného učenia prostredníctvom pápežského systému 223
4.2.3.3 Spôsob fungovania pápežského systému 225
4.2.3.3.1 Možnosť mylných pápežských definícií 226
4.2.3.3.2 Otázka rozoznania legitímneho pápeža 234
4.2.4 Konklúzia 247
4.3 Systém všeobecných koncilov 249
4.3.1 Všeobecné vedomie všeobecných koncilov ako strážcov kresťanskej vierouky v histórii kresťanstva 250
4.3.2 Otázka ustanovenia systému všeobecných koncilov Bohom 251
4.3.3 Posúdenie teoretickej funkčnosti systému všeobecných koncilov 252
4.3.3.1 Problém zostavovania vieroučných záverov na sneme 253
4.3.3.2 Problém identifikácie smenu ako všeobecného 255
4.3.4 Konklúzia 266
4.4 Systém Sola Scriptura 268
4.4.1. Všeobecné vedomie zásady Sola Scriptura ako garancie kresťanskej vierouky v histórii kresťanstva 269
4.4.2. Otázka ustanovenia systému Sola Scriptura Bohom 271
4.4.3 Posúdenie teoretickej funkčnosti systému Sola Scriptura 276
4.4.4 Konklúzia 287
4.5. Neprijateľní kandidáti na garanciu neomylného odovzdávania Kristovej náuky 289
4.5.1 Autorita cirkevných Otcov 289
4.5.2 Trinitárna dogma ako základ štruktúry Cirkvi 291
4.6. Vyvodenie dôsledkov 292
4.7. Námietky 293
4.7.1 Námietky na základe biblie 294
4.7.2. Námietky na základe histórie 300
Záver 311
Zoznam bibliografických odkazov 314

Teológia ekumenizmu

Už od počiatkov existencie Cirkvi možno pozorovať sklony k rozličnému chápaniu kresťanskej zvesti, ktoré viedlo k vzniku rôznych kresťanských vieroučných prúdov. V priebehu stredoveku, ale najmä v posledných storočiach, sa ako reakcia na toto štiepenie kresťanov objavili snahy a hnutia, ktoré si kládli za cieľ kresťanov zjednotiť. Úsilie o zjednotenie kresťanov, ktoré je produktom posledných storočí, je označované ako ekumenizmus, či ekumenické hnutie.
V doterajších systematických spracovaniach problematiky ekumenizmu možno vybadať v zásade tri rôzne prístupy. Prvým prístupom je podanie jednoduchého prehľadu rôznych ekumenických aktivít v histórii. Druhý prístup možno nazvať ekumenickou teológiou.
Ide o hľadanie akýchsi prienikov medzi vierovyznaniami. Výsledkom tak má byť vyprodukovanie kresťanskej teológie prijateľnej pre všetkých. Táto monografia pristupuje k ekumenizmu tretím spôsobom, ktorý možno nazvať teológiou ekumenizmu. Kým ekumenická teológia vychádza už z faktu rôznych kresťanských vierovyznaní a hľadá medzi nimi akýsi kompromis, čo v konečnom dôsledku vedie k vytvoreniu teológie, ktorej tvorcom a autorom je fakticky sám človek, teológia ekumenizmu má presne opačný prístup. Vychádza z existencie teológie, ktorá je vedeckým a systematickým spracovaním autentickej kresťanskej zvesti. Kým v ekumenickej teológii je hlavným cieľom zjednotenie kresťanov a tomuto cieľu sa má podriadiť aj samotná teológia, v prípade teológie ekumenizmu je hlavným cieľom podanie autentickej teológie, ktorej ekumenické hnutie je jej súčasťou a tak sa aj samotný ekumenizmus, ak chce byť autentický a zmysluplný, musí podriadiť autentickej teológii.

Štefan Paločko: BOH odhalený rozumom a vierou
Katolícka teológia v prvom rade predstavuje obraz Boha, ktorý je postupne odhaľovaný prostredníctvom schopností ľudského rozumu a následne prostredníctvom vieroučných tvrdení katolíckej Cirkvi. Toto pravdivé poznanie Boha nevyhnutne smeruje k učeniu o Najsvätejšej Trojici, z ktorého vyplýva správne pochopenie akýchkoľvek ďalších teologických tém. Teológia Trojice napokon vedie k praktickým dôsledkom pre samotné fungovanie sveta, pre existenciu človeka i jeho uschopnenie k dosiahnutiu posledného cieľa.