Súhrn: Ak považujeme Krista za jediného Spasiteľa, potom je nevyhnutné nájsť aj jeho Cirkev, ktorá je jeho tajomným telom, v ktorom sa spása človeka uskutočňuje. Po dvetisíc rokoch trvania kresťanstva môžeme sledovať vyše 25 000 rozličných kresťanských spoločenstiev, ktoré si nárokujú tvrdenie, že sú Kristom založenou Cirkvou, alebo sú jej súčasťou. Tento článok prináša metódu, podľa ktorej je potrebné postupovať, ak sa chce človek zorientovať v tomto množstve cirkví a kresťanských vierovyznaní, ak chce nájsť Cirkev, ktorú Ježiš Kristus založil, aby ho spasil.
Kľúčové slová: Cirkev. Katolícky. Pravoslávny. Protestantský. Rímsky biskup. Všeobecný koncil. Sola Scriptura. Neomylnosť.
1. Otec Štefan, kedy a za akých okolnosti ste dostali nápad napísať trilógiu Kráľ?
Asi po troch rokoch v pastorácii som sa začal zaoberať myšlienkou, že by bolo dobré napísať súhrn celého Kristovho spasiteľného diela, aby bol takto ľuďom sprostredkovaný celý jeho kontext. Samému mi chýbala nejaká kniha, ktorú by človek mohol zobrať do rúk a nájsť v nej takpovediac na jednom mieste čo najjasnejšie vysvetlenie toho, ako funguje spása človeka. Rozhodoval som sa medzi odbornou teologickou knihou a románom, ktorý by bol napísaný na spôsob podobenstva. V tej dobe som ešte neprednášal na fakulte a vyhodnotil som to tak, že román by bol jednoduchšie pochopiteľný a mal by širší záber ako odborná monografia, ktorá je predsa len určená užšiemu okruhu teológov. Takže voľba padla na román.
2. Bolo pre Vás ťažké napísať knihu? Bol to zdĺhavý proces? (Prípadne čo to obnáša napísať knihu? Možno bola potrebná aj nejaká obeta rodiny, či pochopenie farnosti.)
Keďže nie som spisovateľ, nedokázal som vyhodnotiť, či sa mi môj zámer napísať román aj podarí zrealizovať dokonca. Počas celých troch rokov písania som si nikdy nebol istý, či nenarazím na nejaké miesto, po ktorom už nebudem vedieť v písaní pokračovať. Priznám sa, že aj na moje prekvapenie takáto prekážka sa počas celého písania neobjavila. Tvorba tohto románu prirodzene postupovala až do konca. Vo farnosti vôbec nevedeli, že pracujem na nejakom románe. Dokonca okrem mojej rodiny nevedel o tom nikto. Neupozorňoval som na to práve kvôli tomu, lebo som sám nevedel, či sa to vôbec podarí. A keďže som to bral skôr ako pokus, ktorý sa nemusí podariť, snažil som sa to robiť vo voľnom čase, aby to nebolo na úkor povinností.
3. Už od začiatku ste mali v pláne napísať príbeh, ktorý bude rozdelený do troch častí?
Je pravda, že príbeh sa tvorí postupne. Chce to určitý čas, kým hlavná dejová línia dozreje. Ale vo chvíli, kedy som začal román písať, už som vedel, že to bude trilógia.
4. Odkiaľ ste čerpali inšpiráciu na príbeh a jeho postavy ? (napríklad u Tolkiena alebo Lewisa?)
V dobe, keď som bol v seminári, začalo sa do slovenčiny a češtiny prekladať mnoho náboženskej literatúry. V rámci týchto kníh bol veľmi populárny žáner náboženských románov, ktoré symbolickým spôsobom alebo na spôsob podobenstva vykresľovali rôzne kresťanské témy. K autorom takýchto románov samozrejme patrili aj spomínaní Tolkien, alebo Lewis. Tento žáner sa ukázal ako veľmi zrozumiteľný a pútavý. Z tohto dôvodu môžem povedať, že inšpiráciu, akým spôsobom podať ľuďom dôležité témy kresťanstva, som čerpal aj u týchto autorov. Na druhej strane čo sa týka samotného príbehu, tu by som povedal, že inšpiráciou bolo skôr to, čo v príbehoch týchto autorov chýbalo. Náboženské symbolické romány pochádzajú skôr z protestantského prostredia, a tak prirodzene obsahujú pohľad na niektoré prvky kresťanstva, ktorý je zavádzajúci, alebo sa jednoducho nekryje s realitou. A aj čo sa týka katolíckych románov tohto druhu, tie sa zameriavajú na čiastkové kresťanské otázky, ale nikdy som sa nedostal k románu, ktorý by sa pokúsil na spôsob podobenstva zachytiť celý základný kontext Kristovho spasiteľného diela. To bol dôvod, prečo som sa takýto román pokúsil napísať sám.
A čo sa týka inšpirácie na postavy, ktoré v románe vystupujú, možno povedať, že ide o pozorovanie ľudí, ktorí sa objavovali v mojom okolí a sledovanie jednotlivých pováh a ich reakcií na životné problémy. Na základe takéhoto pozorovania ľudí som následne tvoril jednotlivé charakteristické postavy v románe.
5. Ľudia, ktorí vaše dielo prečítali, v ňom našli obrazy pripomínajúce kresťanský príbeh spásy človeka. Je pravda, že za príbehom trilógie je niečo viac?
Každý román má v sebe viac vrstiev. Na podklade Kristovho spasiteľného diela, ktoré je hlavnou schémou románu, sa odohrávajú osudy rôznych ľudí, ktorí sa dostávajú do rôznych životných situácií a reagujú na nich sebe vlastným spôsobom. V románe som sa pokúšal vykresliť rôzne povahy s nádejou, že v niektorej z týchto postáv môže čitateľ objaviť sám seba, uvidieť, prečo v konkrétnych životných okolnostiach reaguje tak ako reaguje, a aké dôsledky napokon takéto správanie so sebou prináša. Samozrejme, že dôraz je kladený na to, že tieto dôsledky sú napokon nezvratné, a v tom negatívnom prípade vedú k definitívnej životnej katastrofe. Preto je tento román nie len jednoduchým popisom toho, ako funguje spása človeka, ale tiež naliehavé volanie k prehodnoteniu životných postojov čitateľov a k prijatiu záchrany, ktorá je Kristom ponúkaná.
6. Ako ste vy sám so svojim dielom spokojný? Nechceli by ste možno dnes s odstupom toľkého času v ňom niečo zmeniť?
Román bol dopísaný pred osemnástimi rokmi, aj keď knižne vyšla prvá časť trilógie až v roku 2017. No za celý ten čas, odkedy som román dopísal, som nemal dojem, že tento román mal vyzerať inak. Dej i postavy vystihujú presne to, čo som chcel napísať a čo by som chcel napísať aj v súčasnosti, ak by taký román neexistoval. Zo svojej strany by som teda mohol povedať, že som s dielom spokojný. To je však len polovica dôvodov k spokojnosti. Druhou polovicou by mala byť pozitívna odpoveď na otázku, či sa podarilo týmto dejom a postavami v ňom osloviť aj čitateľov. Či im to prinieslo práve ten úžitok, o ktorý som sa snažil. To však už nie je otázka na mňa, ale na tých, ktorí môj román čítali.
7. Plánujete sa pustiť do ďalšieho príbehu? (Tu neodpovedajte, prosím, len „jednoslovne“.)
Môžem potvrdiť, že veľmi rád by som sa vrátil k písaniu románu. O inšpiráciu taktiež nie je núdza. Ale ako som povedal v úvode, nie som spisovateľ. Ani dnes neviem odhadnúť a zaručiť, že ak by som sa do takej práce pustil, či sa mi ju podarí aj dokončiť. Zároveň takéto písanie vyžaduje mnoho času, čo je pri mojom súčasnom zaťažení na teologickej fakulte nemysliteľné. Momentálne sú prioritou vedecké teologické štúdie a monografie. V každom prípade by som chcel napísať aspoň ešte jeden román. Tak, ako pred dvadsiatimi rokmi som cítil naliehavú potrebu sprostredkovať ľuďom celkový kontext Kristovho spasiteľného diela, tak aj teraz vnímam existenciu ďalších dôležitých tém kresťanstva, ktoré akosi zanikajú a vytrácajú sa z povedomia ľudí, a predsa majú podstatný vplyv na spásu človeka.
Súhrn: Človek vďaka sviatosti krstu získava účasť na Kristovom živote a s tým získava aj Kristove schopnosti žiť spravodlivý život. Zostáva mu však slobodná vôľa, a tak sa kedykoľvek môže rozhodnúť dištancovať sa od tohto Kristovho života úkonom, ktorý sa nazýva smrteľný hriech. Boh rešpektuje toto rozhodnutie človeka, no zároveň mu ponecháva možnosť vrátiť sa naspäť. Inštrumentálnou príčinou tohto návratu je sviatosť zmierenia a pokánia.
Kľúčové slová: Sviatosť zmierenia a pokánia. Ľútosť. Odpustenie. Ospravodlivenie.
Súhrn: V dnešnej dobe sme svedkami odmietania cirkevnej autority a pokúšania sa stavať do pozície kresťana nezávislého od Cirkvi a od cirkevných predstavených. Preto je potrebné uvedomiť si, že spása človeka závisí od účasti na Kristovom živote. Táto účasť sa získava zaštepením sa do Kristovho tajomného tela, ktorým je Cirkev. Aby človek mohol mať skutočnú živú účasť na Kristovom živote v jeho tajomnom tele, nevyhnutne musí mať živý kontakt s hlavou tohto tela, ktorou je samotný Kristus. Na tento kontakt medzi kresťanmi a Kristom sú v Kristovom tajomnom tele ustanovené zvláštne údy, ktoré disponujú sviatosťou kňazstva.
Súhrn: V súčasnej dobe možno sledovať vzostup prípadov, kedy na tomto svete zomierajú deti bez krstu. Deje sa tak okrem iného i kvôli praktizovaniu umelých potratov, abortívnej antikoncepcie, taktiež kvôli praktikám sprevádzajúcim umelé oplodnenie, no i kvôli všeobecnej sekularizácii doteraz kresťanského sveta. Tieto skutočnosti nútia teológov znova premýšľať nad témou spásy takýchto detí, ktoré zomierajú bez sviatostného krstu. Článok podáva historický prehľad jednotlivých teologických mienok v tejto oblasti a načrtáva perspektívy ďalších úvah, ktoré sú v súlade s učením katolíckej Cirkvi.
Kľúčové slová: Nepokrstené deti. Smrť. Krst. Limbus. Dedičný hriech.
Človek akosi prirodzene smeruje k manželstvu, čo napokon potvrdzuje aj fakt, že ustanovizeň manželstva je známa v každej dobe a v každej kultúre. Zároveň však život v manželskom vzťahu prináša mnohé hlboké problémy a životné zranenia a mnohí potvrdzujú, že táto ustanovizeň nespĺňa nároky a očakávania, ktoré sú do nej ľuďmi vkladané. Táto skúsenosť privádza ľudí k otázke, či manželstvo je spôsob života, ktorý by mal byť preferovaný, alebo či je vôbec rozumné takýmto spôsobom žiť.
Súhrn: Už od začiatku šírenia kresťanstva sa objavovali rôzne falošné náuky o tom, akou bytosťou vlastne Ježiš z Nazareta je. Preto musela Cirkev vo svojom oficiálnom učení zakročiť proti nesprávnym mienkam a jasne definovať, kto je to v skutočnosti Kristus. Tento článok sa zaoberá vysvetlením najhlbšej, najobšírnejšej a možno povedať aj ústrednej kristologickej definície, ktorou je bezpochyby dogma Chalcedonského koncilu. Táto dogma v piatom storočí podvrátila všetky dovtedajšie kristologické herézy a stala za základom pre vyvrátenie aj nasledujúcich kristologických heréz, ktoré sa po tomto koncile objavili.
Súhrn: Apoštol Pavol bol nútený riešiť problém, ktorý vyvstal v galatskej cirkvi, ktorú založil na svojich misijných cestách. Po jeho odchode Galáciu totiž navštívili židovskí kresťania, ktorí podmieňovali spásu človeka dodržiavaním Mojžišovho zákona. Apoštol Pavol dokazuje Galaťanom, že Mojžišov zákon stratil platnosť, pretože spása človeka stojí na spasiteľnom diele Ježiša Krista a akékoľvek ďalšie novozákonné príkazy sú zamerané len na to, aby umožnili človeku získať účasť na Kristovom živote.
Skutky apoštolov zachytávajú tri misijné cesty apoštola Pavla, na ktorých Pavol ohlasoval evanjelium a zakladal miestne cirkvi. Následne do týchto založených cirkví posielal listy, aby im pripomenul svoje učenie, alebo aby riešil problémy, ktoré sa v týchto cirkvách vyskytli.
Rímsku miestnu cirkev však Pavol nezaložil a list rímskym kresťanom napísal skôr, ako samotnú rímsku cirkev navštívil. Z toho dôvodu sa vo svojom liste nemohol odvolať na zvesť, ktorú im už hlásal. Preto sa rozhodol rímskym kresťanom napísať v liste celý a súvislý základ evanjelia, ktoré ohlasoval na svojich misijných cestách.[1]
Súhrn: Môže sa zdať, že mariológia zastáva akési druhotné miesto medzi ostatnými vieroučnými témami. No bez nej by sme nemohli hovoriť o úplnom Poklade viery, ktorý nám Kristus odovzdal, a tak by sme nemohli disponovať plnosťou pravdy, ktorú nám Kristus chcel pred dvetisíc rokmi zjaviť. Zároveň treba poznamenať, že učenie o Márii nemá len celebratívny význam, ktorým sa vzdáva úcta Božej Matke, ale Kristus na Márii ako na prototype kresťana ukazuje svoje plány s človekom.
Kľúčové slová: Bohorodička. Vždy Panna. Nepoškvrnené počatie. Nanebovzatie.
Súhrn: Sviatosť myropomazania tvorí spolu so sviatosťou krstu a eucharistie trojicu iniciačných sviatostí, ktorými človek vstupuje do Kristovho tajomného tela a získava účasť na jeho živote. Tento článok sa venuje základným bodom učenia Cirkvi o tejto sviatosti, medzi ktoré patrí jej pôvod, matéria, forma, vysluhovateľ a najmä jej účinok. Hoci táto sviatosť sa mnohokrát ocitá v akomsi tieni sviatosti krstu, predsa si zasluhuje pozornosť a jej jasné odlíšenie, aby upriamiac pozornosť na jej zmysel a účinky mohla v živote človeka priniesť čo najväčší úžitok.
Kľúčové slová: Myropomazanie. Iniciačné sviatosti. Svätý Duch.
